Osem hráčov a tím trénerov, ktorí so striebrom zaslúžili o ukončení medailového pôstu českých juniorov na svetových šampionátoch po dlhých 18 rokoch, sa dnes ráno vrátili do Česka. Na hokejistoch bola zrejmá únava z dlhej cesty nadväzujúca na náročný turnaj aj čiastočne pretrvávajúce sklamanie z tesnej finálovej porážky s Kanadou, ale ako sami pripustili, s pribúdajúcim časom narastá aj vnútorná radosť z veľkého úspechu. Tímu priamo na letisku poďakoval šéf zväzu Alois Hadamczik.
Po dlhej ceste z Kanady predstúpila pred novinárov spolu s trénermi sedmička strieborných medailistov Matúš Menšík, Aleš Čech, Peter Hauser, Jakub Kos, Jiří Ticháčik, Eduard Šalé a Daniel Kráľ, spolu s nimi priletel aj Lukáš Pajer, útočník, ktorý sa nezmestil na súpisku , ale zostal s českým tímom v Halifaxe pre prípad, že by sa niektorý z už zapísaných hráčov zranil.
Bolesť z finálovej porážky 2:3 s obhajcami zlata Kanaďanmi až gólom v predĺžení prebila všetko ostatné. Sila okamihu bola natoľko veľká, že hráči obrovský úspech ani nijako zvlášť neslávili.
„Bezprostredne po zápase panovalo sklamanie. A zmiešané pocity doteraz zostávajú. Potom sme si ale s chlapcami sadli a obzreli sa za celým turnajom. Pre niektorých z nás to bol posledný zápas v dvadsiatkach. A boli sme veľmi radi, kam sa nám to podarilo dotiahnuť. Veľa osláv ale nebolo, skôr prevažovalo sklamanie,“ popísal na tlačovej konferencii útočník Menšík.
Podobne to vnímali aj všetci ostatní. Radosť zo striebra vytláčala z hláv smútok pomaly a postupne. „Je zaujímavé, ako veľmi sa premieňajú pocity počas času, ktorý uplynul od finále. Až tu doma s tým striebrom na krku si všetci začíname uvedomovať, čo sa nám to vlastne podarilo,“ pripustil ďalší útočník Šalé.
Pivko na žiaľ
„Boli sme po zápase dlho v kabíne. Bolo to dlhý. Dostali sme dresy na pamiatku, balili si veci… Na izbu sme potom prišli asi o druhej. S chlapcami sme chvíľku posedeli a klábosili. V takej zostave už sa asi nestretneme. Mali sme aj nejaké pivo, ale že by sme to preháňali, to vôbec. Skôr sme si dali jedno na žiaľ,“ priblížil rozpoloženie mužstva v čase po skončení finále obrancu Ticháčika.
„Žiadna oslava nebola, chlapci si to oslávili medzi sebou. My sme k hráčom po finále všetci postupne prehovorili, aby boli pyšní na to, čo dokázali. A aby ich to nakoplo do ďalšej práce. Bolo ale zrejmé, ako veľmi sú sklamaní, že to nevyšlo až k zlatu,“ uviedol kouč Radim Rulík
Vyzdvihol aj tri momenty, ktoré sa mu zaryli hlboko do pamäti. „Hneď tým prvým bola úvodná výhra nad Kanadou. Ten zápas sa nám neskutočne podaril a mužstvo sa tým naštartovalo. Druhým takým momentom bolo, ako sa nám podarilo otočiť semifinále so Švédmi. A tretím potom tretia tretina finále s Kanadou. Tam sme sa do zápasu neskutočne vrátili a viselo to naozaj na vlásku, aby sa to preklopilo na našu stranu a dotiahli sme to k zlatu,“ uviedol Rulík.
Ako je u neho zvykom, sám zásluhy odmietal a zľahčoval, ocenil skôr ostatných. „Všetko si k sebe perfektne sedlo, aj medzi trénermi bola výborná chémia, postupne sa vytvorila aj medzi hráčmi. A s tými hráčmi sa skvele pracovalo. Marek Židlický odviedol úžasnú prácu s bekmi, tí chlapci boli v zápasoch neskutoční. A bola to jeho zásluha. Ondra Pavelec výborne pracoval s brankárom Tomášom Suchánkom a pripravil ho na šampionát po všetkých stránkach. My s Jirkom Kalousom sme sa starali o útočníkov a snažili sa útoky zostaviť tak, aby každý mal silu. Myslím, že chlapci verili tej práci trénerov,“ povedal Rulík.
Ešte o nich budeme počuť
„My sme ale robili pre to mužstvo len nejaký servis. Robili sme to pre tých chlapcov. To oni potom ale urobili na ľade ten výsledok. A zasluhujú úplné absolutórium. Bola to ich práca. A ja verím, že o nich do budúcna ešte veľa budeme počuť. Hráči ako Jiříček, Zvozil, Kulich… Neodkážem odhadnúť, komu sa podarí urobiť kariéru v NHL, ale stopercentne o tých hráčoch počujeme,“ dodal Rulík.
Židlický sa potom pokúsil uviesť veci na pravú mieru. „Asi takto – čo predvádzali Radim Rulík a Kála (Jiří Kalous) s tou prípravou a všetkým okolo, to bolo neuveriteľný. To si nikto asi nedokáže predstaviť, do akých detailov to mali všetko pripravené. Od tréningov po zápasy, ako ich rozoberajú, strávia nad tým hodiny času. Ale potom sa snaží, aby sa to hráčom vyložilo v najkratšom možnom čase a zbytočne sa to nepredlžovalo. Aby to bolo vecné. Naozaj klobúk dole, ako toto zmäkli,“ vyhlásil Židlický.
Pomyselný klobúk šmykol pred všetkými aj prezident zväzu. „Je nádherné, čo ste predviedli. Celý národ od vás videl skvelý hokej. Tím bol stabilizovaný av každom stretnutí ste boli aj tým najsilnejším tímom rovnocenným súperom. Ďakujem všetkým členom realizačného tímu a najmä trénerom. Systém, ktorý ste predvádzali, ma nadchol. Tréneri odviedli naozaj skvelý kus práce,“ ocenil Hadamczik.
S gratuláciou sa aspoň na diaľku pripojil aj premiér Petr Fiala. „Dnes sa kvôli svojmu programu zúčastniť nemohol, ale v máji vás čaká slávnostné prijatie v Kramárovej vile,“ povedal Hadamczik.
